Yo, Ema, počúvaj, toto nie je žiadna vojna, len pár riadkov, čo letia vzduchom do tvojho okna. Erik ti vraví pravdu, no ty máš klapky na očiach, poďme rozbiť tú stenu, čo medzi vami rastie v nociach. Ideš si svoje, hlava v oblakoch, plány na sto percent, no prehliadaš signály, čo vysiela tvoj blízky element. Erik nie je tvoj tieň, čo ti chce zobrať slobodu, chce len nájsť pokoj, v ktorom nájdete zhodu. Slová sú jak šípy, keď ich vystrelíš bez mierenia, ale pochopenie je kľúč, čo mení všetky pravidlá hrania. Ema, Ema, počúvaj Emisko, nie každá rada je hneď útok na tvoje kráľovstvo. Keď ti niečo vraví, možno vidí ďalej než ty, nechaj ego dýchať, nech zmiznú všetky tie tresty. Erik nechce súboj, chce len tvoju ruku v hre, lebo bez vzájomnej úcty sa aj najlepšia cesta zomelie. Nádych, výdych, zahoď tú defenzívu, život nie je ring, kde musíš vyhrať v každom strihu. Je to most, čo treba stavať z oboch strán, Erik čaká tam, kde končí tvoj hnev a tvoj stan. Ema, Ema, počúvaj Emisko, otvor uši, nech zmizne každá panika. Nie je to diss, čo má niekoho zraniť, len malý track, čo má vás dvoch znova spojiť. Tak ber to s úsmevom, Ema, nie je to boj, Erik je kamoš, nie súper tvoj. Keď sa dvaja počúvajú, vtedy sila rastie, dýchajte spolu, nájdite to správne šťastie.